Moj najlepsi zazitok z hry bol v DayZ (Arma engine) proti hracom. To bolo este v starom DayZ v zaciatkoch, ked sa hraci nestrielali pri prvom okamihu. Nasiel som dvoch vpohode chlapikov, ktori mi pomohli zohnat suciastky na opravu auta a chceli potom do blizkej vojenskej zakladne naplnit municiu. Ja som mal plnu, ale zviezol som sa s nimi.

Ked sme vosli do zakladne, tak nas zo zapadu zacala kropit partia asi 3 alebo 4 protihracov, z rotacneho gulometu pripevneneho na aute. Pre...
Tento příspěvek je dlouhý. Klikněte pro zobrazení celého příspěvku.

Moj najlepsi zazitok z hry bol v DayZ (Arma engine) proti hracom. To bolo este v starom DayZ v zaciatkoch, ked sa hraci nestrielali pri prvom okamihu. Nasiel som dvoch vpohode chlapikov, ktori mi pomohli zohnat suciastky na opravu auta a chceli potom do blizkej vojenskej zakladne naplnit municiu. Ja som mal plnu, ale zviezol som sa s nimi.

Ked sme vosli do zakladne, tak nas zo zapadu zacala kropit partia asi 3 alebo 4 protihracov, z rotacneho gulometu pripevneneho na aute. Prestrelili nam gumy na kolesach a vyradili motor, tak sme ostali stat naprostred nadvoria ako zive terce. Rychlo som vyskocil z auta a zalahol do travy. Trochu som krvacal, ale bol som nazive a neprisiel som o vedomie, tak som si rychlo obviazal rany. Asi si mysleli, ze som mrtvy, ked lezim, tak po mne moc nepalili. Zacal som kropit ja ich svojou tlmenou M4. Nepoculi vystrely, tak nevedeli odkial to ide. Vyplytval som tam asi 10 zasobnikov a sejmul toho na rotacniku. Jeho kamosi vyskocili z auta a schovali sa za blizky dom.

Moji spoluhraci boli mrtvi, jedneho sejmuli este v aute, druheho pokropili az ked vystupil. Ja som so zovrenymi polkami a 3 poslednymi zasobnikmi sedel v mensej priehlbine na zemi. Pomaly som sa plazil k miernej vyvysenine asi 20 metrov na juh od auta. Nejakym zazrakom sa mi to podarilo a bol som kryty a pritom dobre videl na poziciu nasho zniceneho auta.

Vtom protihraci hodili dymovnicu na sever od nasho auta a zacali postupovat, aby sa presvedcili, ci sme vsetci mrtvi a aby pokradli nase zbrane a vybavenie. Bol som rad, ze som sa odtial odplazil. Zacali postupne obklucovat auto zo zapadnej strany na severnu stranu a odtial priamo k autu. Ich blbost bola, ze si mysleli, ze nas vsetkych pobili, lebo zo svojej pozicie som mal pekny vyhlad na obe tela mojich spoluhracov a na protihracov, ako cupia nad nimi a zbieraju nase zbrane. Jedneho som pokosil, ale asi stihol kamosovi zakricat do teamspeaku, lebo druheho som nestihol. V momente sa odpojil a jeho telo zmizlo zo sveta. (pussy move, v tych dobach neexistovala ziadna prevencia ako je dnes, ze po odpojeni zostava tvoj avatar stale vo svete este mintu).
"I love the smell of gunpowder in the morning. The smell, the burnt smell. It smells like... victory."

Pockal som vo svojej pozicii na spoluhracov, ktorym som celu situaciu vysvetlil v chate. Oni sa vratili a pobrali si svoje veci a vsetko stastne skoncilo. Zobrali sme auto protihracov, ktore malo navyse ten primontovany rotacnik, a v zakladni som doplnil naboje.
Ako sme sa viezli von zo zakladne, smerom k mestu, pri zapade slnka, tak som stale predychaval adrenalin a snazil sa ukludnit trasuce sa ruky. Ten adrenalin dostanes, len ked ti na zivote velmi zalezi. Prist o vybavu, o zbran, o ruksak, zhanat to znova niekolko hodin... Clovek sa potom boji o svojho avatara ako o svoj zivot A v tej kovbojke sa clovek tesil, ked prezil dalsiu hodinu.

Zkrátit dlouhý příspěvek.